Na internete som sa začala realizovať už pred desiatimi rokmi, keď som písala krátke poviedky a neskôr v roku 2011, kedy som sa odhodlala založiť si blog. Nebolo to nič svetoborné, ale aj vďaka tomu som sa rozhodla v roku 2014 založila svoj YouTube kanál Andrejka Kvietková, ktorý časom zožal väčší úspech. Rozhodne k tomu od začiatku prispievala aj prítomnosť Mareka, ktorý je mojim najlepším priateľom a láskou v jednom. Začali sme natáčať v našom dvojizbovom byte, kde sme sa usídlili spolu s našom nezbednou fenkou Sofi a bojazlivou čivavou Lolou. Krátko na to som otehotnela. Bolo to moje vysnívané bábätko. Veci však v živote nebežia vždy presne tak, ako by sme si to my ľudia želali a tak v jedno májové poobedie v roku 2015 aj môj najväčší sen život odvial ďaleko preč. Narodil sa nám synček Damian, ktorý sa však narodil už bez života. Nastalo pre mňa dlhé a veľmi temné obdobie, počas ktorého som sa nedokázala dostať zo smútku za synčekom. Jedna z mála vecí, ktoré mi pomohli postupne sa pohnúť krok za krokom ďalej boli práve videá a špeciálne rozhodnutie vytvoriť vlogovací kanál, kde budeme prispievať každý deň.

Odvtedy ubehol už nejaký ten rok a čoskoro nás čaká výročie tisíceho vlogu a pätnásťtisíc odberateľov na našom vlogovacom kanáli Kvietkovci. Počas posledných rokov sme sa delili so sledovateľmi o to dobré i smutné,čo sa objavilo v našom živote a podarilo sa nám vytvoriť krásnu komunitu ľudí, ktorí nám denno denne posielajú mnohé krásne správy. O tom, ako vďaka nám našli tiež odvahu pohnúť sa ďalej aj napriek bolesti, rozhodli sa žiť život podľa seba a nie podľa predstáv niekoho iného alebo sa rozhodli splniť si sny, o ktorých im iní povedali, že sú nedosiahnuteľné. To sa vlastne stalo za tie roky aj takým naším mottom. Stačí len trocha viery a mnohé veci sa dajú zmeniť k lepšiemu. Aj vďaka viere v lepší zajtrajšok a tiež veľkej snahe sa nám podarilo na konci roku 2017 splniť si naše dva veľké sny. Odsťahovali sme sa z mesta, ktoré sme nemali radi do vlastného vysnívaného domčeka a narodilo sa nám vytúžené zdravé a najmä živé bábätko. Dievčatko Stella.

To je vo veľkej skratke náš život a náš príbeh. To sme my. Milujúca mama Andrea, náš ochránca-tato Marek, nezbednica Sofi, bojko Lola, malý-veľký zázrak Stella a ten so silným srdcom, synček Damian. To sme my, Kvietkovci. Keď som sa rozhodla, že konečne po rokoch by to chcelo kvalitný blog, tak som začala ihneď dúmať nad názvom a na Instagram som napísala výzvu pre ľudí, aby napísali svoje návrhy. Musela som dať za pravdu osôbke, ktorá napísala: Len Vy nešpekulujte a dajte si skrátka na ten blog názov Kvietkovci. Tak Vás už aj tak všetci poznajú a inak to už nebude. Napokon aj tak budem prevážne písať o našej rodine a tak to bude zrejme dávať najväčší význam.

A čo tu na blogu môžete objaviť? Život očami Kvietkovej, ktorá rada tvorí, varí, miluje módu, rada sa vŕta vo všemožných vedách a najviac miluje starať sa o svoju rodinu. Moja rodina je najväčšie umelecké dielo, aké som za celý svoj život vytvorila, ale verím že práca na jeho zveľaďovaní nikdy nekončí. Priviedla som na svet doposiaľ dve deti a hoci o jedno z nich sa nemôžem starať, tak prítomnosť oboch je v mojom živote obrovská. Keď raz žena privedie na svet dieťa, tak má stále plný program. Myslím, že nuda rozhodne nehrozí. O to viac, ak sa staráte aj o neposlušný zverinec, dom a chlapa k tomu. Materstvo, rodičovstvo, partnerstvo, ženstvo, život. To všetko sa ma dotýka a to všetko patrí aj na toto miesto. Verím že si ho obľúbite.

S láskou Vaša Andrejka Kvietková