Nezaradené

V nemocnici s dieťatkom / Na infekčnom oddelení

Stella má práve za sebou 16. mesiac svojho života a už máme za sebou aj skúsenosť s pobytom v nemocnici.

Prišlo to načisto nečakane a najskôr sme vôbec nemysleli, že to dotiahneme až na nemocnicu. Ale rodič mieni, dieťa mení. Na udržiavaní dobrej imunity si dávam záležať, ale vec sa má tak, že niekedy sa do života pritrafí taký nejaký nepriateľský vírus, ktorý sa rozhodne stoj čo stoj narobiť paseku a vtedy je aj mama s mliečkom a vitamínmi naň prikrátka. A to sa presne stalo tentokrát. Jednoducho jeden večer začala Stella zo spánku zvracať a nijako sa nám to nedarilo utíšiť. Teda vlastne sa to podarilo na celý jeden deň, ale hneď na ďalší večer sa zvracanie vrátilo v plnej sile.

Teraz úplne smrteľne vážne… Radšej 3 chrípky, ako jeden vírus v brušku. A ako som sa neskôr dozvedela, tak sme mali ešte vlastne veľké šťastie, že nás obišli črevné príhody, ktoré by to skomplikovali ešte o poriadny kus viac. No aj bez nich to bolo hotové kongo!

Kým v tom človek nie je, tak si vôbec neuvedomí, ako veľmi dokáže také malé jedenásť kilové dieťa zvracať. Ako veľmi a aj ako často. Aj dospelý človek, ktorého postretne takáto nepríjemnosť má čo robiť, aby to ustál. Tobôž také malé dieťatko. Zvracanie, kedy vyvrátite doslova všetko, čo do seba dostanete je extrémne vyčerpávajúce a nepríjemné tak ako pre dieťatko, tak rovnako aj pre človeka, ktorí sa o dieťatko počas tohoto obdobia stará. Po krátkom čase som vedela už vopred vycítiť, že sa jej opäť obracia žalúdok hore nohami a že každou chvíľkou treba očakávať zvracanie a rovnako som sa po pár razoch naučila, ako najefektívnejšie Stellu pri vracaní chytiť, tak aby jej bolo v rámci možnosti čo možno najpohodlnejšie a tiež, aby sme eliminovali škody. Tých je pri vracaní malého dieťatka naozaj neúrekom. V živote som neprala toľko vecí, ako počas týchto dní. A nech som sa snažila akokoľvek, tak som xy krát neuchránila ani moje vlasy, ktoré tiež čosi utŕžili. Všetko to je však celkom nepodstatné, keď vidíte , že Vášmu dieťatku je zle a trápi sa.

Počas týchto dní som zistila, že mám celkom málo informácií o tom, ako v týchto prípadoch postupovať. Oddych, diéta, dostatok tekutín to je taká klasika, ktorú ovládam už od mojich detských čias, ale až postupne sa ku mne dostali zvyšné informácie o tom, ako presne postupovať , keď dieťa vracia.

Kedy navštíviť lekára?

Nevedela som na túto otázku odpovedať, ale myslím, že v prvom rade kedykoľvek má rodič pocit, že by bolo dobré dieťa skontrolovať, tak určite netreba váhať! Tak isto to bolo aj u nás. Hneď ako som zacítila že treba, tak sme aj išli. Okrem toho určite vyrazte k lekárovi, alebo na pohotovosť ak:

  1. Vracanie je úporné, silné, extra vysiľujúce.
  2. Ak vracaniu predchádzal úraz hlavy.
  3. Ak vracanie trvá dlhšie ako niekoľko hodín a súčasne dieťa odmieta tekutiny.
  4. Ak je prítomná súčasne pri vracaní aj horúčka alebo hnačka.
  5. Ak dieťa nemočilo viac ako 4 hodiny ( staršie deti viac ako 6-8 hodín )
  6. Objavili sa príznaky dehydratácie, alebo iné vážne príznaky, ako napríklad že je dieťa veľmi letargické.
  7. Okamžite treba navštíviť lekára, ak má dieťa znaky vážnejšej dehydratácie, bolesti hlavy, tuhosť šije, stráca vedomie, má zastavené vetry alebo stolicu. Rovnako treba neodkladne vyhľadať lekársku pomoc, ak má bolesti brucha či kŕče a nastáva vracanie krvi alebo vracanie stolice. Všetky tieto príznaky môžu signalizovať závažné ochorenia nie len tráviaceho traktu.

Stella začala vracať v sobotu o 22:00 a okolo 11:00 doobeda, na druhý deň v nedeľu sme už boli na pohotovosti ( Kramáre ). Tam nám dali inštrukcie, ako postupovať a upozornenie, že ak by nenastalo zlepšenie máme sa vrátiť. Zlepšenie nastalo. Dokonca až na celý deň, počas ktorého som zase zvracala ja.  Večer som verila, že to najhoršie je za nami, ale vzápätí nastalo opäť zhoršenie situácie, ktoré prišlo v noci z pondelka na utorok. Na druhý deň dopoludnia už sme boli opäť na Kramároch. Tam odobrali Stelle z prsta krv a do pol hodiny boli výsledky, ktoré určili , že je hranične dehydrovaná a musia jej byť podané infúzie, aby sa dala opäť do poriadku.

Dehydratácia 

Na internete som sa dočítala rôzne spôsoby, ako spoznať, že je dieťa dehydrované, ako napríklad suché pery, suchý jazyk, málo slín, pri plači dieťa nemá slzy, podráždenosť, alebo naopak prílišná únava, vpadnutá veľka fontanela u dojčiat, prepadnuté oči, dezorientácia, zrýchlený pulz, plytké a zrýchlené dýchanie či suchá a poddajná koža. Najmä na brušku, vnútornej strane stehien či chrbátiku. Lenže aj po debate s lekármi sa ukázalo, že pre rodiča je najlepším vodítkom toho, či je dieťa dehydrované práve fakt, kedy a koľko močilo. To pomohlo najviac aj nám. Ak deti do pol roka nemočia dlhšie ako 3-4 hodiny a ostatné menšie deti nemočia viac ako 6-8 hodín, tak je to už problém a dieťa musí vidieť lekár. U nás to bolo tak, že Stella naposledy cikala večer o 22:00 a ráno o 8:00 keď sme sa zobudili bolo plienka suchá. To sme už vyrazili na Kramáre. Stella prvý krát cikala až v nemocnici,  večer po infúzii, čo bolo po 19 hodinách.

S tým, že pôjdeme na infúziu sme rátali, ale nečakali sme , že nás umiestnia na 4 dni na infekčné oddelenie. To nastalo vďaka nedorozumeniu. Pri vstupnom pohovore sa sestrička pýtala, či bola aj hnačka, na čo som povedala, že bola pred 24 hodinami jedna redšia stolica. Avšak nie úplne riedka, ale skôr kašovitá. Na to mi sestrička ozrejmila, že to sa nepovažuje za hnačku. No napriek tomu, nás lekár z pohotovosti vyslal na infekčné oddelenie práve kvôli tejto ´´hnačke´´ . Za iných okolností by sme mohli zostať tam na nejakom oddelení, zrejme cez noc a boli by sme prepustení domov. Takto sme však skončili na niekoľko dní na spomínanom detskom infekčnom oddelení na Limbovej.

Infekčné oddelenie

Musím povedať, že od vstupnej prehliadky pani doktorky pred prijatím na oddelenie, až po odchod domov na nás boli všetci v tejto časti nemocnice veľmi milí. Nikto ani slovkom nekomentoval fakt, že Stella nie je očkovaná a celkovo sa k nám správali s úctou, a veľmi ohľaduplne, a milo. Všetko nám vždy vysvetlili a aj keď som si niečo nezapamätala alebo nevedela, tak vždy ochotne poradili. Na tomto oddelení pracujú veľmi obetavé žienky ( je možné, že aj muži, ale ja som žiadneho za ten čas nestretla ), pani sestričky, pani doktorky a pani upratovačky a zaiste i kuchárky a ďalšie osoby za oponou, ktoré som už nemala možnosť spoznať. Najviac však chválim pani sestričky, pretože s nimi som mala najbližší každodenný vzťah a sú to naozaj úžasné, starostlivé a nápomocné ženy. Najmä vďaka nim, sa pobyt s malým dieťatkom na tomto uzavretom oddelení dá zvládnuť.

Infekčné je veľmi špecifické oddelenie. Celkom iné než všetky ( je ich dosť) na ktorých som za celý svoj život ležala. Špecifické je najmä v tom, že keď naň raz vstúpite , tak rovno idete do izby a z nej sa už prakticky von dostanete až pri odchode domov. Samozrejme ak nerátam určité úkony, ktoré sa musia odohrávať na ošetrovni a medzi ktoré napríklad patrí zavádzanie kanyli do žili. Mimochodom to je jeden z najhorších zážitkov môjho života. Milované dieťa plače o dušu a cudzí ľudia mu pichajú do malej rúčky ihlu. Bezpochyby hrozný moment, ale rodič skrátka musí vydržať, pretože je to v prospech zdravia toho malého človiečika. Čo sa týka samotného oddelenia, tak izby tu sú medzi sebou oddelené sklom, čo je napríklad pre mňa pomerne dosť rušivý element. Minimum súkromia, maximum nežiadúceho hluku a svetla z druhých izieb. Pre niekoho to však môže byť pomoc v podobe malého rozptýlenia a možnosti konverzácie s iným rodičom na druhej strane skla. Izby sú buď jednolôžkové ( jedno lôžko pre rodiča a druhé pre dieťa), alebo dvoj lôžkové ( viac rodičov s deťmi spolu na jednej izbe ). My sme mali veľké šťastie, že sme tam boli v čase, kedy bolo na tomto oddelení pomerne málo ľudí hospitalizovaných a naviac sme dostali aj menšiu izbu, kde sme boli iba Stella a ja a naviac na úplnom konci- To znamená, že za nami nebolo ďalšie sklo ,ale stena. Našťastie mimo presklených izieb má každá izba ešte aj svoju vlastnú chodbičku, z ktorej je vchod do kúpeľne s toaletou. Toto je asi najhoršia časť, pretože všetko je pomerne staršieho dáta a značne využívané, ale nie je to zase ani žiadna nezvládnuteľná katastrofa. Dá sa to v pohode zvládnuť najmä vďaka tipom, ktoré sa dočítate nižšie.

Po celú dobu pobytu dostanete svoj príbor, ktorý si budete umývať a rovnako džbán s pravidelne dopĺňaným čajom a pohárom, ktoré sa vždy na druhý deň ráno vyložia na stolček pred izbu.          Na izbu sa následne zoberú čisté poháre, džbánik a k nim čerstvý čaj. Vždy keď niečo potrebujete, alebo treba niečo sestričkám nahlásiť, tak použijete špeciálny telefón , z ktorého sa vždy ozve to veľmi milé ´´ Áno, maminka?´´

Sestričky sú naozaj ohromne milé, láskavé a nápomocné. Vždy sa opýtajú, či Vám niečo netreba a ak treba ( napríklad čaj, ryžový odvar, desiatovú polievku… ) tak Vám to radi prinesú.                Jedlo je také nemocničné, tzn. skromné a občas presolené alebo naopak nedosolené, ale inak chutné a nie je mu čo veľmi vytknúť. Bez tak rodičom v takých situáciach priveľmi ani nechutí. Dieťa, ktoré má diétu konzumuje prakticky stále to isté. Suchý rožtek, jabĺčko vo vlastnej šťave, banán, kuracie ja to volám granulky, ryža čistá alebo s mrkvou, prípadne zemiaky.

V izbách je často veľmi teplo, no našťastie sa dá vetrať, lebo inak by sme sa tam asi uvarili vo vlastnej šťave. Izby sú zariadené účelne a nájdete v nich posteľ pre rodiča, postieľku s bočnicou pre dieťa, paplóny vankúše, dokonca aj deku, stôl, stoličky, dokonca aj detský stolček a stoličku, nočný stolík, prebaľovací pultík a veľké antikorové umývadlo. Veľmi musím pochváliť postele, ktoré sú teda celkom iná káva oproti tým, na ktoré si pamätám ešte pätnásť rokov dozadu. Na pultíku určenom na prebaľovanie nájdete teplomer a mastičku na zapareniny, ktorá je odobraná v kelímku špeciálne pre každé dieťatko zvlášť. Dajú Vám sem nočník a v prípade odberu moču aj špeciálnu mištičku na odber. Nájdete tu tiež papier na zapisovanie každého tekutého príjmu do bruška Vášho dieťatka a tiež váhu, kde musíte zakaždým odvážiť výdaj dieťatka, ktorý skončí v plienke, alebo v nočníku. O zábavu máte teda postarané. Ja som sa za tie skoro 4 dni nenudila ani jediný krát. Dobre Vám môže padnúť aj návšteva učiteliek z miestnej nemocničnej škôlky, ktoré s Vami radi podebatujú, opýtajú sa či nepotrebujete pre dieťatko nejaké hračky či knižky, ktoré Vám požičajú na dobu pobytu a rovnako s radosťou s dieťatkom aj niečo vytvoria z papiera alebo sa spolu pohrajú.

 

Vracanie= Zákaz kojenia ?

Druhá najhoršia chvíľa prišla, keď mi oznámili, že minimálne do druhého dňa nesmiem malú kojiť. Pre niekoho to nepredstavuje nijaký problém, ale v našom prípade zohráva kojenie kľúčovú úlohu pri mnohých momentoch počas nášho dňa. Dojčením sa začína náš deň, dojčíme sa mnohokrát počas dňa a tiež dojčením utišujeme boliestky alebo nepríjemné pocity. A najmä dojčíme sa pri uspaní poobede a rovnako aj večer. Čiže nemôcť kojiť takmer celý deň, bolo pre nás obe príšerné. Niekoľko hodín som Stellu musela udržať na infúzii a to v polohe, kedy mala dole ruku, aby infúzia stekala. Rôzne som ju hojdala, mojkala, spievala, hladila, púšťala som jej pesničky a rozprávky a priznám sa, že dva-tri krát som to už nevydržala a dala som jej prsník. Ale naozaj iba na momentík, aby si zadudlovala a upokojila sa. Dbala som na to, aby mlieko nepila, iba aby sa uistila, že som tu pre ňu aj po tejto stránke. Na Instagrame sa to dosť riešilo. Niektoré žienky to rozhnevalo, pretože kojenie práve má aj v takýchto chvíľach pomáhať a nie sa odstrkávať do úzadia. Súhlasím aj nesúhlasím. Zažila som stav, kedy Stella vracala a cítila som, že kojenie spoločne s mliečkom jej pomáhajú a tak som dojčila naďalej. Vracanie po pár hodinách ustalo a všetko sa prirodzene vrátilo do normálu. Avšak tentokrát každá moja snaha o dojčenie skončila zakaždým vyvracaním celého obsahu. Cítila som, že by mala byť na pár hodín nie len bez mlieka, ale úplne bez všetkého. Bola som však príliš slabá, aby som jej to odmietla. Mala som pocit, že ju zrádzam, ale napokon som nabrala istotu, že tomu tak vôbec nie je a že jej to len prospeje ku zdraviu. A keď bude zdravá nič nám nebude brániť v tom sa opäť dojčiť s pokojom na požiadanie.

Takže dojčenie samozrejme áno, ale pokiaľ vracanie pretrváva, tak jednoznačne odporúčam dojčenie vynechať aspoň na 12 hodín. Ak nerátam to niekoľko sekundové dudlovanie, tak sme sa nedojčili 16 hodín. A aj to prvé dojčenie o 4 v noci bolo ešte také opatrné. Tiež si myslím, že veľmi pomohlo, že som dodržiavala nariadenie od sestričiek. Pred každým dojčením som mala dať Stelle ryžový odvar, ktorý mal za úlohu zanechať v žalúdku povedzme niečo ako taký ochranný film  pred tým, kým do žalúdka príde materské mliečko, ktoré môže byť na taký vygrckaný žalúdok ťažšie. Prvé dni som si na tom naozaj zakladala, hoci dostať do Stellinky minimálne 50 ml ryžového odvaru pred každým dojčením bol naozaj výkon. Vymysleli sme si hru, že sme dávali piť zvieratkám nakresleným na stene, ale vždy sa najskôr musela napiť ona. A ono to naozaj fungovalo! S odretými ušami, ale predsa sa nám darilo dodržiavať tie spomínané mililitre. Taktiež pomohlo, že som jej dávala piť z malinkého decového, plastového pohárika, ktorý bol pre ňu niečím novým a tak ju to zaujalo a ochotnejšie pila.

Po vlastnej skúsenosti v prípade, že je dieťatko naozaj z vracania vysilené, neudrží nič v žalúdku a je aj čiastočne dehydrované, tak odporúčam to kojenie vynechať na pár hodín. Ale keď budete cítiť, že prichádza kríza, tak priložte hoci aj len na pár sekúnd a potom doutíšte dieťatko na rukách. Ja som to tak aspoň robila i napriek tomu, že to nešlo ľahko. Je dôležité počúvať rady personálu a zdravotníkov, pretože zaiste majú svoje skúsenosti, ale tiež je dôležité načúvať aj sám sebe a svojmu dieťatku. Treba nájsť taký zdravý stred, kedy sa dodržujú opatrenia nutné na vyliečenie a zároveň sa dbá aj na pocity dvojice matka a dieťa. Žiaľ toto je moja jediná trochu nepríjemná alebo skôr smutná skúsenosť, že mnoho zdravotníkov ale aj bežne ľudí ešte stále žije v presvedčení, že dlhodobé dojčenie je zbytočné, alebo povedzme to obrátene, že nie je až také dôležité. Že dojčenie po prvom roku dieťatka je už iba zvyk prinášajúci chvíľkovú zábavu alebo upokojenie. To je veľký omyl! Dlhodobé dojčenie môže pre každého prinášať niečo iné, ale jednoznačne je to obrovský pomocník. V našom prípade obrovský pomocník nie len pri utíšení akejkoľvek bolesti, ale aj pri každom jednom zaspávaní a je to ohromný prostriedok pre budovanie nášho spoločného krásneho a zdravého vzájomného vzťahu. V podobnom prípade, ak sa dostanete do situácie, kedy sa z toho niekto povedzme vysmieva, alebo to neberie tak vážne ako vy, tak s ním nebojujte. Nebojujte a nevysvetľujte, lebo bez tak Vás to iba vyčerpá. Skrátka skúste nájsť ten zdravý stred, aby sa čo najskôr dieťatku polepšilo a následne si to menežujte podľa svojich potrieb.

Ryžový odvar 

Ten ryžový odvar však určite odporúčam podávať ešte niekoľko dní pred dojčením. Neskôr už som to nedodržiavala pred každým dojčením, ale sem tam počas dňa som jej z toho dala napiť.

V nemocnici bol vždy pripravený čerstvý ryžový odvar a priniesli mi ho teplý kedykoľvek som si oň požiadala. Mala som trochu stres z jeho prípravy v domácom prostredí, ale napokon to bola celkom hračka. Na dva litre vody som pridala dve polievkové lyžice klasickej ryže, ktorú som pred tým prepláchla v sitku pod vodou. A to som nechala variť odkryté na strednej teplote približne hodinu. Potom som to precedila cez sitko a hotový jemne vychladnutý vývar som dala piť Stelle. Niekedy sa môže voda veľmi vyvariť, tak vtedy sa ešte doleje vody a nechá sa to jemne chvíľu prevariť.

Diéta 

To, že mám jesť ryžu, sucháre a banány, keď ma náhodou postretne nejaká žalúdočná alebo črevná viróza a že mám v tomto čase dodržiavať dostatočný prísun tekutín do tela som vedela už v detstve. Ale to sú také veľmi skromné informácie a som rada, že dnes viem omnoho viac.

Diéta v čase, kedy prebieha vracanie

  1. Na pohotovosti nám ozrejmili, že v tomto čase si treba dať aspoň na tri hodiny absolútny pokoj nie len od všetkej potravy, ale aj od dojčenia a dokonca aj od tekutín. Samozrejme potierať si pery vodou na osvieženie je vítané. Ale žalúdok by mal zostať inak v úplnom pokoji. Toto sme nevedeli a keďže všade sa húfne písalo, aby sa počas vracania dodržiaval hojný pitný režim, tak som aj ja v domnení, že robím to najlepšie dávala Stelle po lyžičkách vody. Čo nie je úplne správne.
  2. Po tých aspoň troch hodinách treba skúšať po jednej lyžičke postupne dávať nejakú tekutinu. Osvedčený je nesladený čierny čaj a ryžový odvar, ktoré sme mali aj v nemocnici. Skúšať po jednej lyžičke a vždy si nechať päť minút pauzu a ak je žalúdok v poriadku a nezdá sa, že by sa obsah pýtal von, tak môžete skúsiť ďalšiu lyžičku tekutiny a tak vždy s pauzami medzi tento príjem postupne zvyšovať.
  3. Dozvedeli sme sa, že je dobré mať doma aj rehydratačný roztok, akými sú napríklad Kulišek alebo Bio Gaju, či výživový doplnok Enterina. Tieto obsahujú rôzne glukózu, či  Laktobacily, vitamíny a minerály, ktoré telo vracaním stráca a touto formou sa dokážu rýchlo do tela dostať a doplniť tam to, čo je potreba. Pani doktorka nám poradila, že Enterina je chuťovo prijateľnejšia pre malé deti, ako Kulišek.
  4. Ak dojčíte a zdá sa Vám, že ten žalúdok je naozaj poriadne podráždený, tak radšej vydržte na 12 hodín bez dojčenia a doprajte žalúdku, aby si poriadne vydýchol. K prsníku sa nebojte priložiť, ale ustriehnite si, aby dieťatko nepilo. Skôr by to malo byť naozaj iba na upokojenie, alebo uistenie, že o mliečko nepríde a je to iba dočasné. Nezabudnite potom na nejaký čas pred každým dojčením dostať do dieťatka aspoň trochu ryžového odvaru.
  5. Keď už dieťa udrží v žalúdku nejakú tekutinu, ako napríklad čierny čaj, ryžový odvar či rehydratačný roztok, tak môžete skúsiť podať aj trochu diétnej stravy. Suchý, uvarený zemiak, čistú ryžu, alebo suchý aspoň deň starý rohlík. Postupne neskôr banán, prípadne jablko, alebo trochu na vode či pare uvareného kuracieho či morčacieho mäsa bez nejakého extra dochutenia.
  6. Ak nedokážete dostať do dieťatka nič a všetko následne opäť vyvráti, tak je nevyhnutné navštíviť lekársku pomoc a podať dieťatku infúziu, aby sa dostatočne zavodnilo a až následne potom je možné postupne dopĺňať vyššie uvedené.
  7. Ak dojčíte, tak odporúčam aspoň na prvý deň, dva si naordinovať rovnakú diétnu stravu, akú konzumuje aj Vaše dieťa. Ja som tak urobila tiež.

Diéta v čase, kedy už neprebieha vracanie

  1. Dodržiavať dostatočný pitný režim. Najmä čistá voda, prípadne detský čas najlepšie nesladený, ryžový odvar a následne materské mliečko, ak dojčíte.
  2. Niekoľko dní naďalej pokračovať v diéte, tzn.banán, jablko, suchý rožtek, uvarené zemiaky, ryža, prípadne cestoviny a k tomu čisté, na vode či pare varené kuracie či morčacie mäso, prípadne králik, alebo len príloha zelenina, avšak vždy iba taká, ktorá nenafukuje. Vyhýbame sa brokolici, kelu, kapuste, karfiolu, kukurici, hrášku… a skôr vyberáme druhy ako mrkva, jablko, cuketa…
  3. Podľa stavu dieťatka potom postupne o niekoľko dní začíname pridávať do jedálnička aj mliečne výrobky, (ak ich konzumujete) ako napríklad čistý či probiotický jogurt a určite sa ešte nejaký čas vyhýbame mliečnym výrobkom, akými sú napríklad smotany a rôzne termixové produkty.

 

 

Zoznam vecí, ktoré sa nám osobne zišli v nemocnici na Infekčnom oddelení ( na 4 dni )

  1. Pyžamo ( pre mňa 1 kus, pre Stellu 2 ks )
  2. Ponožky (aspoň 2 páry )
  3. Župan pre dieťa / prípadne aj pre Vás, mne stačila mikina
  4. Prezuvky ( pre Stellu sme nemali, lebo ona je doma zvyknutá chodiť bosá. Tu som celkom zlyhala. Vôbec ma nenapadlo, že také niečo musím mať doma, pre podobný prípad. Zachránili nás v obchodíku s detskou obuvou http://www.jezkobezko.sk , odkiaľ nám Marek priniesol capačky, ktoré výborne poslúžili. )
  5. Šľapky do vane ( ja som mala plastové žabky a hoci sa tu umýva a dezinfikuje, tak človeku je to predsa len o čosi príjemnejšie. )
  6. Denný úbor (Ja som mala legíny a tepláky a tričká a Stella mala legíny, bodyčka a mikinku )
  7. Spodné prádlo
  8. Niekoľko látkových plienok
  9. Pre mňa 2 x uterák na kúpanie a 2 ks malých uteráčikov na ruky
  10. Pre Stellu 2 ks plienkových osušiek na kúpanie
  11. Papierové jednorázové plienky ( aj pri staršom dieťati, ak má hnačku )
  12. Vlhčené obrúsky ( vyžadujú, aby sa deťom umývala spodná časť iba čistou vodou, čo ja aj robím bežne doma, ale vlhčenými utierkami si dopomáham napríklad, ak je stolica mastná a lepkavá a až potom umývam vodou )
  13. Antibakteriálne mydlo ( Ja som ho tam využívala naozaj hojne.)
  14. Anti bakteriálny gél na ruky ( Ja som mala dve flaštičky, aby som mala nejaký vždy po ruke. Tiež som využívala hojne. )
  15. Anti bakteriálny sprej pre dieťa Aquaint ( Najjednoduchšie dezinfikovanie detských neposedných ručičiek, alebo aj hračiek… )
  16. Papierové servítky ( Niekoľko kusov. Keď som mimo domov, tak ich používam aj namiesto toaletného papiera. Príde mi to hygienickejšie. )
  17. Jednorázové gumené rukavice ( Ak ste na tom tak ako ja, že sa v cudzej kúpeľni necítite úplne uvoľnene, tak tu Vám rozhodne pomôžu. Na jednu ruku s ktorou budete držať sprchu si jednu navlečiete a druhou sa umývate a to kúpanie je hneď o čosi pokojnejšie. Samozrejme, ak takéto veci neriešite, tak si to skrátka nepribalíte.)
  18. Osobné hygienické pomôcky ( zubné kefky, zubná pasta, vložky, tampóny, krém, deodorant… )
  19. Igelitové vrecká na zips ( predávajú napr. v IKEA, DMdrogerie a sú výborné na špinavé prádlo, na uskladnenie kadečoho…)
  20. Doklady ( zdravotný preukaz dieťatka, Váš občiansky, prípadne aj zdravotný preukaz, ak vlastníte )
  21. Peniaze ( minimálne majte v hotovosti, alebo na účte aspoň niečo nad 50 euro. Je to z toho dôvodu, že pri vstupe na pohotovosti na Kramároch sa platí poplatok a rovnako sa platí stravné pre rodiča, ktorý doprevádza dieťatko na oddelení. )
  22. Niečo pod zub ( Pre dieťa nie, to má väčšinou diétny režim, ale Vám sa bude sem tam hodiť kúsok čokolády alebo slanej tyčinky na nervy. )
  23. Mobilný telefón a nabíjačka ( odporúčam mať už vopred v telefóne vždy nejaké obľúbené rozprávky či pesničky stiahnuté. Nám to ohromne pomohlo a hlavne mi to šetrilo mobilný internet.)
  24. Lekárnička ( Ja so sebou nosím všade takú moju osobnú mini lekárničku, v ktorej mám vždy základné liečivá, ako napríklad Paralen/zuby či teplota, Septolete Extra/hrdlo, kvapky do nosa, masť na poranený členok, wobenzym… skrátka to, čo vy osobne preferujete a využívate. Odporúčam tiež  pribaliť aj detský sprej do nosa, na ktorý je dieťatko aspoň čiastočne zvyknuté.)
  25. Vitamíny ( či už doma alebo v nemocnici, človek sa musí starať o svoje telo a svoju imunitu. Najmä ak má deti. Preto radím pribaliť obľúbené vitamíny. U mňa to je rakytníkový olej, vitamín D, C a šumivé magnézium. Rovnako tiež radím pribaliť aj niečo na rozpohybovanie čriev, aby sa Vám išlo ľahko na toaletu. Najmä pre ľudí, ktorí s tým majú bežne problém. Ale ja myslím, že sa to môže hodiť každému, pretože tam je človek zatvorený, má menej pohybu, je naviac často v strese, a to všetko vplýva na stolicu. A aby bola čo naj bezproblémovejšia, tak radím pribaliť psyllium, ume ocot, alebo ľanové semienka.  Odporúčam tiež hroznový cukor, ktorý pomôže rýchlo dobiť stratenú energiu.
  26. Niečo na zábavu pre mňa, keď malinká poobede spala ( pero, zápisník, kniha, časopis… )
  27. Niečo na zábavu pre dieťa ( ako píšem vyššie, hračky a knižky Vám radi požičajú, ale je fajn mať aj niečo vlastné, na čo je dieťa zvyknuté. Odporúčam aj niečo kreatívne, čo Vám pomôže prečkať čas, ako napríklad nálepky, pracovné zošity s aktivitami, magnetické knižky a podobne. )
  28. Osobné nevyhnutnosti ( Ako napríklad nočník pre dieťatko, vlastný vankúš, vlastný príbor… skrátka čokoľvek, čo máte radi radšej vlastné, ako požičané, nemocničné.)
  29. Špeciálne odporúčam : masku na spanie!

Treba si uvedomiť, že izby na tomto oddelení sú presklené a teda ak sused vedľa zapne svetlo hoci i u seba v kúpeľni, tak je veľká pravdepodobnosť, že Vás to môže zobudiť. Rovnako tiež chodia niekoľko krát počas noci na kontrolu sestričky a veľmi málokedy si svietia s baterkou. Väčšinou klasicky rozsvietia a to sú niekedy riadne bomby. Štuple do uší by Vám zase mohli pomôcť nerušene si pospať namiesto neustáleho pretrhnutia zo sna na detský krik zo susedných izieb. Avšak tejto pomôcke by som sa doporučila vyhnúť! V izbe ste samy s chorým dieťatkom, za ktoré máte zodpovednosť a Vaše uši musia byť pripravené počuť prípadné vracanie, alebo nedajbože inú situáciu, pri ktorej treba okamžite zasiahnuť.

No a na záver poviem len toľko, že treba vydržať. My sme boli od utorka do piatka, ale napriek tomu, že tam nás držali samozrejme z dobrej vôle, aby nič nezanedbali, tak nemuseli sme byť vôbec tak dlho, ak by lekár úplne na začiatku na pohotovosti neurčil, že kvôli jednej kašovitej stolici musíme ísť na infekčné oddelenie. Každopádne bez tak som rada, že to bolo v podstate ´´len´´ toľko, pretože sú prípady, kedy si detičky a rodičmi pobudnú aj oveľa dlhšie. Dva a pol ročne dievčatko, ktoré bývalo vedľa nás prijali s neutíchajúcou hnačkou. Veľmi preveľmi plakala, čo sa teda ani nečudujem, lebo neustále ju preháňalo a to by skolilo aj dospeláka, tobôž malé dieťa. Po dvoch dňoch sa zistilo, že je to Salmonela. Myslím, že na oddelení si pobudnú nejaký ten čas a ja na nich veľmi myslím. Pretože to nie je jednoduché. Celkovo mať choré dieťa je veľmi namáhavé, plus k tomu byť zatvorení spolu v nemocnici, kde nemáte svoj komfort a súkromie je naozaj obťažujúce a ešte naviac, ak ste zatvorení celé dni v jednej izbe. To dá zabrať aj koňovi. Preto, ak Vás nedajbože postretne takáto situácia, tak treba zachovať pokoj a stále si opakovať, že to nebude navždy. Je to dočasná situácia a Vy ju zvládnete! Vy aj Vaše dieťatko, pre ktoré je to pravdepodobne tiež nepríjemná skúsenosť a potrebuje Vás tam, ako spoľahlivú oporu, s ktorou sa aj nepríjemná skúsenosť dá hravo zvládnuť. Snažte sa spať a oddychovať vždy vtedy, keď spí a oddychuje aj Vaše dieťa, aby ste potom, keď bude hore mali dostatok energie na to ho zabaviť a byť mu oporou. To sa mne osobne veľmi osvedčilo. Držím Vám palce a želám zdravíčko!

Hygienické okienko na záver

Keď sme odchádzali z nemocnice, tak nás pred tým navštívila aj diétna sestra  ( netuším, či sa tak naozaj volá ), ktorá nás poučila o správnom stravovaní počas nasledujúcich dní a tiež nás poučila aj o správnom zaobchádzaní s náradím a potravinami pri varení. Ako napríklad, že by ste rozhodne mali dbať na to, aby ste na krájanie mäsa mali vyčlenenú jednu dosku, ktorú nebude používať na krájanie ničoho iného. Tak isto s hubkou, ktorou umývate takýto riad už ďalej neumývať napríklad linku po varení. Taktiež si dávať väčší pozor pri práci s vajíčkami. Najmä so škrupinkami a vždy si po tom, čo ich chytíme rozhodne umyť ruky. Najlepšie antibakteriálnym mydlom. Dbať na to, aby tieto veci deti nechytali a samozrejmosťou je tiež pravidelné umývanie rúk po príchode z vonka alebo po chytaní niečoho špinavého. To sú všetko veci, ktoré mám ja osobne v malíčku už roky, ale to nevylučuje fakt , že som mohla urobiť niekde inde chybu a niečo neúmyselne zanedbať  ja, alebo tatino. Lenže tiež je dobré si uvedomiť, že občas sa také veci proste stanú. Deti všeličo chytajú a my žiaľ nemáme oči aj vzadu na hlave, takže jednoducho môže sa to prihodiť a ani o tom nebudete vedieť. Tak isto sa to môže často šíriť vzduchom. Ide skôr o to, to eliminovať práve tým, že budete dodržiavať základné hygienické návyky pri bežnej hygiene aj pri práci v kuchyni či na záhrade. Ja osobne sa snažím spolu s malinkou vyhýbať sa toaletám a miestnostiam určeným na prebaľovanie, ale niekedy to inak nejde a vtedy veľa dezinfikujem. Nosím so sebou vždy v taške anti bakteriálny gél na ruky a anti bakteriálny sprej určený špeciálne pre malé deti TU, a tiež vždy pod drobca položím čistú plienku od nás z domu a túto už potom viac nepoužívam, ale dám ju rovno doma oprať aspoň na 60 stupňov. Je veľmi dôležité nezabudnúť okrem dôležitej hygieny aj na posilňovanie imunity. Ako svojej, tak rovnako aj Vašich detí. Ľudia na to často zabúdajú a upriamia sa iba na deti, ale faktom je, že rovnako záleží aj na Vás rodičoch, pretože Vy ste tí, na ktorých to celé stojí. My sa snažíme udržiavať našu imunitu, čo možno v najlepšom stave vďaka týmto štyrom bodom:

 

  1. Pravidelne dopĺňame vitamíny ( Rakytníkový olej je skvelým zdrojom vitamínu C, okrem toho používame aj práškový Vitamín C z Dm drogerie,  Vitamín D v kvapkách je super nie len v zime, ale počas celého roka,a  ja si dávam Magnézium a v určitých fázach života dopĺňam B-vitamíny)
  2. Otužujeme sa. Snažím sa nechodiť extra naobliekaná a nerobím to ani pri Stelle, už odkedy bola bábätko. Samozrejme ju chránim pred chladom, ale nepreháňam to. Koľkokrát vidím zababušené bábätká , ktorým pomaly ani očká z kočíka nie sú vidno a vonku je tridsať stupňov. Po klasickej sprche si dávame aj trochu vlažnej sprchy a ja sa otužujem studenou vodou na nohy. Snažím sa tiež každým rokom posúvať čas odkedy do kedy chodím vonku bez ponožiek. Teraz to mám nastavené cca od marca/apríla až do októbra/novembra podľa počasia. Ale doma nenosím ponožky nikdy. Alebo teda naozaj veľmi, veľmi príležitostne. Stella nosí ponožky doma tiež veľmi výnimočne.
  3. Neprekurujeme v dome a pravidelne vetráme. Keď sme boli ešte bezdetní, tak som často spávala pri otvorenom okne aj v zime. Je to veľmi o zvyku. Teraz skôr vetráme, ale často už počas včasnej jari nám je teplo a vtedy už spíme aspoň pri otvorenom vetráku.
  4. Už od malička nechávame Stellu spoznávať aj baktérie. Tzn. že je v celkom blízkom vzťahu s našimi psami, navštevujeme aj miesta, kde sa vyskytujú aj iné zvieratká a dovolíme jej veľa objavovať a chytať. Príde nám, že je rozumnejšie po krôčikoch budovať a zlepšovať jej imunitu malými skúsenosťami, ako keby mala byť obrazne povedané zatvorená v akváriu a potom dostať nárazovo nejaký veľký šok, ktorý by nevytrénovaný organizmus nemusel uniesť. Samozrejme psíkov pravidelne odčervujeme, ruky si vždy umývame, a neoverené miesta, kde je vyššia hrozba nejakej vážnej nákazy najskôr očistíme a dezinfikujeme.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *